Cigája
Články
Stupeň ohrozenosti
Neohrozené
História
Plemeno patrí medzi najstaršie čiernohlavé plemená. Jeho začiatky siahajú do Malej Ázii, odkiaľ sa postupne dostalo na Balkán (najmä do oblasti dnešného Rumunska) a neskôr do karpatského regiónu a východnej Európy. V súčasnosti sa cigája na Slovensku chová prevažne v podhorských oblastiach (Martin, Banská Bystrica, Zvolen, Bardejov). Toto plemeno spolu so zošľachtenou valaškou a čiastočne merinom poslúžilo ako východisko pri tvorbe nového národného plemena – slovenská dojná ovca.
Vzhľad - exteriér
Cigája je polojemnovlnové plemeno s kombinovanou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna). Zvieratá sú stredne veľkého telesného rámca. Vlna je biela, hlava a nohy sú pokryté čiernym krycím vlasom. Podobne ako zošľachtená valaška je aj cigája pre svoju výbornú chodivosť, prispôsobivosť a primeranú produkciu mlieka ideálnou voľbou do extenzívnych ale aj polointenzívnych systémov chovu. Napriek spomenutým vlastnostiam, ktoré predurčujú toto plemeno do chovateľských podmienok Slovenska, sme v posledných rokoch svedkami rapídneho poklesu čistokrvných zvierat tohto plemena. Z hľadiska produkcie sa nemôže cigája porovnávať so špecializovanými plemenami ako je lacaune či východofrízske plemeno. Jej význam v udržiavaní rázu slovenskej krajiny je však stále dôležitý a v mnohých prípadoch nenahraditeľný.
Úžitkovosť
Podľa výsledkov kontroly úžitkovosti (PS SR, š.p.) v šľachtiteľských
chovoch bola priemerná produkcia mlieka v posledných rokoch (2017-2020) na
úrovni 120,7 litra, pri zložkách 7,23% tuku a 5,87% bielkovín. Živá hmotnosť
bahníc je podľa plemenného štandardu 50 – 55 kg, baranov 75 – 80 kg. Produkcia
vlny sa pohybuje od 3 kg pri bahniciach do 6 kg pri baranoch. Plodnosť na
obahnenú ovcu je 120 – 130%.
Hodnotenie
plemena
Produkcia mlieka
2.5/5
Produkcia mäsa
3.5/5
Produkcia vlny
3/5
Reprodukcia
3/5
Vhodnosť do drsnejších podmienok
3.5/5
Vhodnosť do extenzívnych chovov
4/5
Galéria
Chovateľov združuje:
Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku