Suchovská hus

Stupeň ohrozenosti
Kriticky ohrozené

História

Podobne ako slovesnká biela hus, aj suchovskej husi za základ poslúžili pôvodné domáce husi, pričom sa využilo ich kríženie s tulúzskymi, landeskymi a pomoranskými husami. Šľachtenie prebiehalo v druhej polovici 20. storočia v oblasti Suchej nad Parnou, plemeno bolo uznané v polovici 90-tych rokov.

Vzhľad - exteriér

Zvieratá majú väčší telesný rámec, tvrdšiu konštitúciu. Ide o nenáročné zvieratá pastevného typu. Sfarbenie zvierat je žlto divoké, Hlava a krk sú hnedosivé so žltým nádychom. Tmavšia farba hlavy a krku plynulo prechádza na chrbte a krídlach do okrovo žltého sfarbenia, prsia sú o odtieň svetlejšie a brušná časť tela je biela. Perie je ukončené svetlejším prúžkom čím vytvára veľmi zaujímavý vzhľad. Dôležitým znakom pri hodnotení zvierat je dvojité podbruško.

Pri tomto plemene sa zachovala väzba farby na pohlavie – gunáre sú podstatne svetlejšie ako husi, čo sa dá rozoznať na prvý pohľad vďaka tmavšiemu sfarbeniu peria na chrbtovej časti tela husí.

Úžitkovosť

Gunár dosahuje hmotnosť 7,5 kg, hus 6,5 kg. Znáška predstavuje 14 až 18 vajec s bielou škrupinou. Hmotnosť vajca je 140 g. Pri odoberaní vajec a zabránení sadnutia husi je možné vyvolať druhú, menej početnú znášku. Suchovská hus má zachovaný pud kvokavosti, to znamená, že sama vajcia vysedí a vyvedie húsatá.

Hodnotenie
plemena

Produkcia mäsa
4.5/5
Produkcia pečene a tuku
3.5/5
Kvalita peria
3.5/5
Kvokavosť
4/5
Vhodnosť do prídomového chovu
4/5

Galéria

Chovateľov združuje:

Slovenský zväz chovateľov