Slovenský strakatý dobytok
Články
Stupeň ohrozenosti Stupeň ohrozenosti
Stupeň ohrozenosti je stanovený na základe výpočtu efektívnej veľkosti populácie
Ne = 0,7 * (4*M*F) / (M+F),
kde M znamená počet samcov a F počet samíc. Stupne ohrozenosti:
Neohrozené (Ne > 1000)
Monitorované (1000 ≥ Ne > 200)
Ohrozené (200 ≥ Ne > 50)
Kriticky ohrozené (Ne ≤ 50)
Neohrozené
História
Vznik slovenského strakatého dobytka sa datuje do obdobia 19.storočia, kedy sa intenzívnejšie začalo s krížením tunajších plemien karpatského sivohnedého a červenohnedého dobytka so zvieratami bernského a neskôr najmä simentálskeho dobytka. Zákon o poľnohospodárstve, ktorý vydala uhorská vláda v roku 1894, určil chovnú oblasť simentálskeho dobytku na nížinné časti stredného a južného Slovenska. Výraznejšie požiadavky na produkciu mlieka a mäsa po 2. svetovej vojne viedli k lepšej organizácii plemenárskej práce, využívaniu čistokrvnej plemenitby, ale tiež importu býkov fylogeneticky a úžitkovým typom príbuzných plemien z Rakúska a Nemecka. Pôvodné domáce plemená sa dostali na okraj záujmu a v rokoch po vojne úplne zanikli. Aj v povojnovom období sa pokračovalo s uplatňovaním dvoch ucelených chovných oblastí, kedy bola južná časť Slovenska určená pre chov slovenského strakatého dobytka. Jeho podiel na celkovom stave hovädzieho dobytka tvoril v povojnových rokoch približne 56%. V roku 1986 sa na Slovensku chovalo cca. 450 000 zvierat slovenského strakatého dobytka, čo predstavovalo 26,7% podiel na celkovej populácii dobytka.
Vzhľad - exteriér
Slovenské strakaté plemeno patrí medzi kombinované plemená, to znamená že zvieratá sa chovajú pre produkciu mlieka i mäsa. Zvieratá sú väčšieho telesného rámca, s harmonickou stavbou tela a veľmi dobrým osvalením. Vyznačujú sa primerane silnou kostrou, odolnosťou a dobrou plodnosťou. Základné sfarbenie tela zvierat je žltostrakaté až červenostrakaté, pričom farba by mala byť rozložená vo veľkých, ostro ohraničených plochách (povolené je plášťové sfarbenie). Hlava, spodok brucha, končatiny a koniec chvosta sú biele. Na hlave sú povolené menšie pigmentované miesta. Mulec je ružový a môže mať malé pigmentované sivohnedé miesta, rohy a paznechty sú voskovožlté.
Úžitkovosť
Pri dospelých slovenských strakatých kravách sa očakáva hmotnosť v rozmedzí 600 – 800 kg a pri býkoch 1 100 – 1 300 kg. Dobrá plodnosť slovenských strakatých kráv sa má prejavovať medziobdobím do 400dní a ranosť plemena má byť vekom 17 – 18 mesiacov pri prvom pripustení (min. hmotnosť 430 – 450 kg). Cieľom chovateľov by mala byť produkcia mlieka na úrovni 7 000 kg, pri výkrme býkov by mal byť cieľom priemerný denný prírastok na úrovni 1 300 g a jatočná výťažnosť minimálne 58 – 60%.
Hodnotenie Hodnotenie plemena
Hodnotenie produkcie mlieka je založené na priemernej produkcii mlieka za jednu laktáciu (305dní) čistokrvných kráv a súčasnom zohľadnení podielu zložiek v ňom (tuk, bielkoviny)
Hodnotenie produkcie mäsa je založené na priemernej hmotnosti zvierat vo veku 210 dní (predstavuje vek odstavu teliat od matiek), hmotnosti vo veku 500 dní a jatočnej výťažnosti (podielu jatočne opracovaného tela zo živej hmotnosti zvieraťa).
Vhodnosť plemena do hornatých podmienok je hodnotená podľa veľkosti tela a hmotnosti, ktoré vplývajú na schopnosť zvierat zvládať hornatý terén pri zachovaní priemernej úžitkovosti plemena.
plemena
Galéria
Chovateľov združuje:
Zväz chovateľov slovenského strakatého dobytka – družstvo