16. decembra 2024
Prinášame aktuálne vydanie Newslettru Európskej federácie pre živočíšne vedy (EAAP).
16. decembra 2024
Vedci z NPPC-Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre publikovali výsledky svojho výskumu, v ktorom sa zamerali na genetické pozadie rastových vlastnosti kúr nášho plemena oravka. Svoju prácu realizovali na zvieratách chovaných na farme NPPC-VÚŽV Nitra v Lužiankach, ktoré zároveň predstavujú génovú rezervu tohto plemena.
Vo svojej práci sledovali gén pre melanokortínový receptor 4 (MC4R), ktorý bol v minulosti spojený s rastovými vlastnosťami u veľkých druhov hospodárskych zvierat (HD, ošípané). Tento gén zohráva dôležitú úlohu v regulácii príjmu potravy a energie. Výsledky aktuálneho výskumu potvrdili, že jedna z foriem (alela T) tohto génu je aj v prípade kúr plemena oravka zodpovedná za rýchlejší rast a vyššiu hmotnosť zvierat, ktoré sú jej nositeľmi. Zvieratá, ktoré boli nositeľmi dvoch kópií alely T dosahovali vyššie hmotnosti vo veku 12 aj 20 týždňov a zároveň vyššie prírastky v oboch sledovaných obdobiach (5-12 týždňov, 12-20 týždňov) v porovnaní so zvieratami, ktoré boli nositeľmi len jednej kópie. Priemerný rozdiel v hmotnostiach medzi nositeľmi kombinácie TT a GT bol 100g vo veku 12 týždňov a 120g vo veku 20 týždňov.
Viac informácii v článku: Growth Evaluation of the Slovak National Chicken Breed Oravka Depending on the Melanocortin Receptor 4 Gene
28. mája 2024
Počas roka 2024 koordinuje Slovensko (Ján Tomka, OSCH NPPC-VÚŽV Nitra) spolu s Poľskom (Ewa Sosin, Intytut Zootechniki, Balice) ad hoc akciu „Identifikácia simentálskeho dobytka v Európe “, ktorú zastrešuje Európsky regionálny fokálny bod pre manažment živočíšnych genetických zdrojov (ERFP). Ďalšími členmi akcie sú Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, Srbsko a Nemecko. Akcia je zameraná na popis populácií simentálskeho dobytka v európskych krajinách a na identifikáciu možných izolovaných subpopulácií tohto plemena, ktoré si zachovali pôvodné vlastnosti (sfarbenie, odolnosť, dlhovekosť, vhodnosť pre špecifické produkčné systémy). Cieľom akcie je tiež zistiť do akej miery sú uchovávané vzorky týchto plemien v génových bankách. Dotazníkovou formou sú do akcie zapojené aj ďalšie krajiny európskeho regiónu, ktoré na svojom území chovajú tento typ dobytka. Nevyhnutnou súčasťou tejto akcie je komunikácia s chovateľskými zväzmi, ktoré poskytujú aktuálne informácie o populáciách, šľachtiteľských programoch, či vedení plemenných kníh. Sme radi, že v rámci Slovenska sa do tejto akcie aktívne zapojil Zväz chovateľov slovenského strakatého dobytka a informácie poskytol aj Zväz chovateľom mäsového dobytka na Slovensku.
Počas dvoch májových dní (21.-22. mája) sa na Odbore systémov chovu, šľachtenia a kvality produktov (OSCH) NPPC-VÚŽV Nitra uskutočnilo pracovné stretnutie členov tejto skupiny. Počas neho sme si vypočuli informácie o aktuálnom stave simentálskych populácií v Česku, Rakúsku, Poľsku a Srbsku. Pozvaní kolegovia so Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre odprezentovali aplikovanie celogenómových analýz pri skúmaní genetickej príbuznosti populácií a možnosti ich využitia pri štúdii genetického pozadia sfarbenia zvierat. Počas oficiálneho stretnutia aj mimo neho si účastníci vymieňali skúsenosti s identifikáciou (sub)populácií ohrozených plemien hovädzieho dobytka a postupy ich záchrany. Okrem priestorov OSCH účastníci stretnutia využili možnosť diskusií priamo v teréne, kde navštívili farmu PD Kozárovce s moderným slovenským strakatým dobytkom. Následne sa presunuli do regiónu hriňovských lazov, kde navštívili rodinné gazdovstvá (Farma pod Melichovou skalou, farma p. Malčeka), ktoré chovajú pôvodný typ slovenského strakatého dobytka – známe cementárky.
Naše poďakovanie patrí chovateľom za možnosť návštevy ich fariem a výborné pohostenie a účastníkom stretnutia, ktorí aj takto prejavili záujem o simentálsky dobytok a aktivity spojené s hľadaním pôvodného typu tohto plemena.
14. februára 2024
V roku 2022 vznikla iniciatíva zameraná na záchranu pôvodného slovenského strakatého dobytka v oblasti Podpoľania. Kravy, ktoré miestni gazdovia volajú cementárky, sa dlhodobo chovajú v pôvodných systémoch hospodárenia. A tak si zvieratá v porovnaní so súčasným slovenským strakatým dobytkom zachovali pôvodné vlastnosti – menší telesný rámec, nižšiu úžitkovosť, utváranie vemena vhodné pre ručné dojenie, dlhovekosť, chodivosť a žemľovo-žlté sfarbenie.
Pre záchranu pôvodného typu bolo bonitérom Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka vybraných 30 dojníc, ktoré zodpovedali pôvodnému fenotypu. V spolupráci so Slovenskými biologickými službami, a.s., na IS v Lužiankach boli vybrané inseminačné dávky simentálskych býkov, ktoré pôsobili v 80-tych rokoch minulého storočia. V roku 2023 sa začali rodiť prvé teľatá.
Veľkou výzvou je ďalší výber zvierat vhodných pre záchranu tohto pôvodného typu, najmä z pohľadu farby. Preto sa genetické analýzy zamerajú aj na podmienenosť sfarbenia a identifikáciu zvierat, ktoré by mohli byť vhodnými rodičmi. Okrem nich sa pracovníci Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zamerajú aj na genetické analýzy, ktoré by mali odhaliť ako veľmi sa odlišuje pôvodný typ od súčasného strakatého dobytka.
16. októbra 2023
Znáškou vajec sa plemeno oravka môže porovnávať s ďalšími kombinovanými plemenami kury domácej. Vedci z NPPC – Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa bližšie pozreli aj na formovanie a kvalitu vajec nášho domáceho plemena.
V prípade oraviek vedci zistili, že čas medzi dvomi po sebe znesenými vajcami sa pohyboval približne od 23 do 29 hodín. V intervale 24 až 26 hodín bolo sformovaných 67% vajec, polovica z nich bola sformovaná v priebehu 25 hodín. Objavili sa aj extrémy, kedy sliepka zniesla nasledujúce vajce aj v priebehu 16 alebo až 32 hodín. Pri porovnávaní dĺžky série znesených vajec vedci zistili, že dĺžka formovania vajca sa znižovala s predlžovaním času série. Za sériu sa pritom považujú po sebe znesené vajcia, bez výraznej časovej prestávky, ktorá vo väčšine prípadov predstavuje jeden deň.
Vedci tiež zistili, že hmotnosť znesených vajec oraviek bola vyššia než hmotnosť vajec plemena rodajlendka červená. Upozornili však, že v inom výskume bolo toto porovnanie opačné. Teda hmotnosť vajec rodajlendky červenej bola vyššia než hmotnosť vajec oraviek. Líšila sa aj hrúbka škrupiny vajec. Tá bola väčšia pri vajciach znesených rodajlendkami.
Vedci tiež potvrdili, že hmotnosť znesených vajec so stúpajúcim vekom sliepok stúpala. Na druhej strane hrúbka škrupiny vajec klesala so stúpajúcim vekom sliepok. Zmeny však pozorovali aj v ďalších rozmeroch vajec a ich kvalitatívnom zložení (bielok a žĺtok).
Viac informácií nájdete v pôvodných vedeckých článkoch: Study of Time Intervals of Egg Formation in Oravka Hens, Effect of breed on some parameters of egg quality in laying hens, Eggs quality of Oravka breed hens depending on hen´s age
27. septembra 2023
V Nórsku sa podarilo za 30 rokov zvrátiť klesajúci trend šiestich kriticky ohrozených plemien hovädzieho dobytka. Prispela k tomu dobrá evidencia zvierat, komunikácia a dobré poradenstvo.
Päť plemien hovädzieho dobytka v Nórsku sa v 90-tych rokoch dostalo na okraj vyhynutia, keď v krajine evidovali iba desiatky zvierat týchto mliekových plemien. V roku 1990 prebehol monitoring týchto populácií a bola spustená databáza pre evidenciu zvierat týchto plemien. Registrácia zvierat v tejto databáze je dobrovoľná a bezplatná, databáza prakticky nahrádza úlohy plemennej knihy. Informácie uchovávané v tejto databáze slúžia chovateľom pri kontrole príbuzenskej plemenitby a pomáhajú pri výbere nepríbuzných zvierat. Údaje z nej sa využívajú aj pre hodnotenie stavu populácií jednotlivých plemien.
Dôležitou súčasťou záchrany plemien bolo zapojenie chovateľského združenia Geno (Zväz chovateľov nórskeho červeného dobytka), ktorý každoročne od roku 1990 nakupoval mladých býčkov na produkciu semena pre génovú banku. Geno tiež poskytuje finančné prostriedky na samotnú produkciu a uchovávanie získaných vzoriek.
Počas tridsiatich rokov bolo hlavným cieľom zvýšiť počet žijúcich zvierat a zároveň sa vyhnúť vysokému stupňu príbuzenskej plemenitby. To vyžadovalo dobrú komunikáciu a jednoduchý prístup chovateľov k bezplatnému poradenstvu. Podobne ako v prípade pinzgauského dobytka na Slovensku, aj tu sa chovatelia začali viac orientovať na chov dobytka v systéme bez trhovej produkcie mlieka. Dôsledkom bolo, že v populáciách pôvodne mliekových plemien sa v roku 2015 chovalo až 50% kráv v systéme dojčiacich kráv. V súčasnosti sa tento podiel odhaduje na 75%. Počty zvierat ohrozených plemien však stúpli z niekoľkých desiatok na stovky. Za úspechom záchrany plemien možno čiastočne vidieť aj dotačnú politiku. Podpora pre ohrozené plemená začala byť vyplácaná v roku 2000, no jej výška stúpala len pomaly. Po ôsmych rokoch prekonala 100EUR/kravu/rok, v súčasnosti je na úrovni 370EUR/kravu/rok. Túto podporu v Nórsku nepovažujú za kompenzáciu príjmov, ale za odmenu pre farmárov a ich úsilie v ochrane ohrozených plemien.
Viac na: https://nibio.brage.unit.no/nibio-xmlui/handle/11250/3073873
Cigája • Domáce • Ovce • Zošľachtená valaška
25. septembra 2023
V roku 2015 vedci sledovali tvar laktačných kriviek dvoch našich plemien oviec – cigáje a zošľachtenej valašky. Zistili, že napriek rovnakému množstvu nadojeného mlieka za 150-dňovú laktáciu sa tvary laktačných kriviek týchto plemien líšia.
Laktačnou krivkou graficky vyjadrujeme zmeny v produkcii mlieka počas laktácie. Z pohľadu chovateľa je výhodnejšou vyrovnanejšia krivka, čo znamená, že denná produkcia mlieka na začiatku a na konci laktácie sa príliš neodlišujú. Vedci už skôr zistili, že tvar laktačnej krivky a teda aj produkcia mlieka v jednotlivých fázach laktácie je dedičná. To znamená, že zmeny v množstve nadojeného mlieka počas laktácie sa prenášajú z rodičov na potomkov.
V roku 2015 vedci zistili, že pri plemene zošľachtená valaška bola 150-dňová laktácia v období od 50. do 200. dňa vyrovnanejšia, než pri plemene cigája. Produkcia mlieka pri zošľachtenej valaške klesla v priebehu laktácie o 21%, zatiaľ čo pri cigáji bol pokles až 44%. Zmeny nastali aj pri obsahu tuku a bielkovín. Výraznejší nárast obsahu tuku a bielkovín zistili pri plemene cigája. Pri plemene zošľachtená valaška bol tento nárast menej výrazný. Napriek týmto rozdielom, priemerná produkcia mlieka za 150-dňovú laktáciu bola pri oboch plemenách rovnaká.
Zdroj: The effect of stage of lactation on daily milk yield, and milk fat and protein content in Tsigai and Improved Valachian ewes (doi: 10.15567/mljekarstvo.2015.0107)
13. septembra 2023
Ochrana ohrozených plemien hospodárskych zvierat (živočíšnych genetických zdrojov) je predovšetkým zodpovednosťou jednotlivých krajín. Avšak, pre zlepšenie tejto ochrany je potrebná medzinárodná spolupráca. V európskom priestore túto spoluprácu zaisťuje Európsky regionálny fokálny bod pre živočíšne genetické zdroje. Tento predstavuje sieť národných koordinátorov a odborníkov, ktorí sú zapojení v rôznych aktivitách v oblasti ochrany živočíšnych genetických zdrojov. Okrem výmeny poznatkov a skúseností rieši ERFP aj dlhodobé a krátkodobé úlohy.
Prostredníctvom pracovných skupín (WG, Task force) rieši dlhodobé úlohy. Aktuálne sa tieto skupiny zaoberajú problematikou „cezhraničných“ plemien, prípravou strategických dokumentov a informačnými systémami evidencie vzoriek v génových bankách. Krátkodobé úlohy sú riešené prostredníctvom ad hoc akcií. V predošlom roku sa v rámci týchto akcií riešila problematika domácich plemien koní v severských krajinách, hľadali sa možnosti vzájomnej spolupráce medzi databázami týkajúcimi sa živočíšnych genetických zdrojov a rozoberané boli aj sanitárne podmienky pre dlhodobé uchovávanie vzoriek v génových bankách.
Viac informácií o týchto aktivitách a mnoho ďalších informácií z oblasti ochrany živočíšnych genetických zdrojov nájdete priamo na stránkach ERFP (https://www.animalgeneticresources.net).
22. augusta 2023
Z dôvodu slabšej konkurencieschopnosti sa viaceré domáce plemená hospodárskych zvierat dostávajú na okraj záujmu chovateľov. Tí uprednostňujú špecializované plemená, ktoré im zabezpečia ekonomický zisk. Z tohto dôvodu veľkosti populácií domácich plemien klesajú a v súčasnosti zaraďujeme väčšinu z nich medzi ohrozené. Dôležitou súčasťou ochrany týchto plemien je ich prezentácia novým (mladým) i starým chovateľom, ale tiež širokej verejnosti, a zvyšovanie vedomostí o ich špecifických vlastnostiach (prispôsobivosť podmienkam, nenáročnosť chovu, odolnosť voči chorobám a parazitom, kvalita produktov).
Počas medzinárodnej výstavy Agrokomplex 2023 sa medzi ostatnými predstavili aj domáce plemená hospodárskych zvierat. Z chovu NPPC – VÚŽV Nitra bolo možné vidieť kury plemena oravka, nitrianske a zoborské králiky, slovenskú dojnú ovcu, pôvodné valašky. V Gazdovskom dvore u výskumníkov bolo možné vidieť aj biele krátkosrsté kozy, slovenskú bielu a suchovskú hus a holíčskeho modrého králika. Predviedli sa aj zvieratá slovenského strakatého a pinzgauského dobytka, zošľachtené valašky, cigáje, norik muránsky či slovenský športový pony.
21. augusta 2023
Plemeno zoborský králik bol uznaný Ústrednou odbornou králikarskou komisiou na základe doporučenia Uznávacej komisie pri ÚOKK SZCH v Nitre zo dňa 4.12.2004. Viac…(Článok uverejnený v SChove, 3/2005, s. 50)